O čo ide goriliemu protestu? Sprvu som v tom mal jasno – všetci predsa chceme, aby sa kauza Gorila vyšetrila. A pokiaľ jestvuje obava, že bez verejného tlaku by toto vyšetrovanie mohlo viesť do slepej uličky, respektíve by vznikla snaha to celé zamiesť pod koberec, tak zhromaždenia a protesty sú nevyhnutné, ak sa kauza má vyšetriť.
Inými slovami, sprvu som toto vnímal ako jediný logický účel gorilieho protestu.
Prvá neistota sa dostavila, keď organizátori protestu nedlho pred konaním sa prvého protestu doplnili k pôvodným trom požiadavkám sedem ďalších. Druhú neistotu som nadobudol, keď som 27. januára na Námestí SNP (teda na prvom goriľom proteste) počul vyjadrenia niektorých vystupujúcich. Boli to zväčša bežní a málo známi ľudia. Dakto tam hovoril o tom, ako bola celá Nežná revolúcia vopred pripravená, iní zase chrlili zlosťou voči celému politickému spektru.
Napríklad Peter Weisenbacher vystúpil s prejavom, v ktorom povedal, že zo strán, ktoré kandidujú vo voľbách, „sa dá vybrať veľké hovno“. Z jeho úst vyšlo aj spochybnenie názoru Toma Nicholsona, že voliť ísť treba. Nicholson neskôr dodal, že ľudia, ktorí nevedia, koho majú voliť, nech hodia do urny aspoň prázdnu obálku – ako symbolický protest. Pravica, ako odpoveď na výzvy k nevoleniu, však zúfalo bije na poplach, že nevolenie pravicových voličov výrazne posilní pozíciu SMER-u.
Spomenul som, že organizátori nenápadne pridali k trom požiadavkám protestu sedem ďalších. Udalosť na Facebooku už vtedy mohla mať asi šesťtisíc účastníkov, no pochybujem o tom, že čo i len malá časť z nich o týchto doplnených požiadavkách vedela. Vyskytli sa medzi nimi nápady ako napríklad posunutie volieb na september, prešetrenie všetkých doterajších káuz (ktorých?), zníženie kvóra na petície a referendá, pravidelné informovanie vlády o hospodárení so štátnymi prostriedkami a podobne.
Hoci niektoré požiadavky sú isto konštruktívne, problémom je, že zrazu ich je strašne veľa a mnohé s kauzou Gorila v podstate nesúvisia. A v tomto vidím pochybenie organizátorov a teda poškodenie protestu ako takého. Dav v uliciach vlastne prestal vedieť, čo zrazu žiada. Jeden rečník žiadal tamto, druhý niečo úplne iné, jeden transparent hlásal „vypočujte siskárov“, druhý „dobrá defenestrácia nemôže byť zlá“. Niektorí protestujúci prekonali policajné zábrany a v piatok večer pred parlamentom vyzývali neprítomných poslancov: „Poďte von!“
O pár dní nato (2. februára) sa jedna z organizátorov protestu – Lucia Gallová – v rozhovore pre denník SME rozpovedala o svojej vízii o spravovaní spoločnosti. Vládnuť by vraj mali ľudia, politici by boli volení a odvolávaní prostredníctvom internetu a pošty, takto by taktiež vznikla nová ústava, no a dokonca vládne funkcie by boli prideľované na základe žrebovania.
Myslím, že podstatu názoru Gallovej, ale zjavne i viacerých účastníkov protestov, vystihuje jej odpoveď na otázku, v čom vidí najväčší problém súčasného systému. Jej odpoveď znela: „Vo všetkom. Je chorý úplne od základov. Je vytvorený na zlých základoch. Musíme sa posunúť, lebo to padne.“
Z protestu za vyšetrenie kauzy Gorila sa stal protest proti súčasnému systému, ktorý je vraj chorý úplne od základov. V mnohých krajinách tento systém funguje, no to je tým, že fungujú lepšie jeho zložky. Pokiaľ u nás tie zložky dostatočne nefungujú, riešením musí byť zmena týchto zložiek, teda napríklad odstránenie ľudí, ktorým nevyšetrenie káuz vyhovuje, z vplyvných miest.
Gorilí protest sa začína spreneverovať pôvodnej dobrej myšlienke a v súčasnosti pôsobí miestami dokonca iba ako protest pre protest. Predstava o zlom a skazenom systéme, na ktorý je liekom iba revolúcia, v ľuďoch splodila predstavu, že tento liek majú v rukách. Nemožno však čakať, že ideálne spoločenské zriadenie, ktoré ľudstvo hľadá stáročia, sa podarí vytvoriť v priebehu pár desiatok hodín diskusie medzi úzkou skupinou mladých, neskúsených a zrejme aj nekompetentných ľudí.
A nemožno ani čakať, že ho zabezpečia ľudia z ulice. Je nepravdepodobné, že utopistické vízie časti protestujúcich (hoci je neznáme, akej veľkej) budú realizované. Dôležité je, aby obeta a osobné nasadenie toľkých tisícov ľudí nevyšli nazmar, aby sa kauza Gorila dôsledne vyšetrila a aby priniesla aj prípadné adekvátne tresty.
Zdieľať na Facebooku