Keď ľudia v krčmách si ventilujú zlosť do pollitrov či kričia vo svojich obývačkách, považujeme to za nekonštruktívne, nedôsledné či zbabelé. Niektoré reakcie ľudí z blogerskej komunity prinášajú zároveň tézu, že pokiaľ ľudia idú vo veľkom demonštrovať do ulíc, je to zase len zlé. Uspokojíme sa niekedy vôbec s nejakým stavom?
Zo sociálnej psychológie vieme všetky tie nelichotivé veci o davovom správaní: popudlivosť, ľahkovážnosť, výrazná sugestibilita, simplexnosť citov ap. Vieme, že vlastnosti sa tam stávajú spoločnými a preto dav nie je schopný činov, ktoré vyžadujú vyššiu inteligenciu.
Sú to veci takmer každému jasné a preto nerozumiem potrebe niektorých vyčleňovať sa tak silno nad tento dav. Veď v určitom čase sú dokonca jeho fyzickou súčasťou. Nedá sa ani súhlasiť s tým, že sa človek v dave mení na idiota. Takéhoto javu sme svedkami predsa nikdy neboli.
Masa ľudí v piatok 3. februára v Bratislave bola tak veľká, že úplne vypĺňala ulice. Pokiaľ ste stáli v strede, nevideli ste začiatok ani koniec tejto masy. Vznikal obrovský priestor pre anonymnú kriminalitu. Prechádzali sme okolo „provokujúcich symbolov kapitalizmu“ – popri vitrínach drahých obchodov, okolo drahých áut. Nemám vedomosť o akomkoľvek poškodzovaní.
Ak to porovnáme so štýlom protestov iných krajín, vrátane tých vzorových západoeurópskych, potom kultúra nášho davu je mimoriadne vysoká. Hodené vajíčka či pyrotechniku považujem za prejav dôraznejšieho upozornenia a hodené kamene či dlažobné kocky za prirodzenú odchýlku normálneho rozdelenia.
Masa ľudí, ktorá sa stretáva ako reakcia na kauzu Gorila, nemá toho veľa spoločného. Sú to ľudia nesúrodí paradigmaticky, v štýle prejavu i vo svojich požiadavkách. Spája ich však najmä jedno: nespokojnosť s vládnou korupciou.
Podľa odhadov sú straty z vládnej korupcie blízke 1,5 miliarde eur ročne. Keď to na hrubo prerátame, je to cca suma v hodnote jednej minimálnej mzdy v čistom ročne na jedného obyvateľa. Zo záverov tejto jednoduchej matematiky by som rád zdôraznil, že odstránenie vládnej korupcie (ktorú možno reálne iba znížiť), nemá potenciál spasiť Slovensko v oblasti životnej úrovne, ako to predkladajú niektorí simplexní idealisti. Vládna korupcia je najmä morálnym problémom.
Teším sa tomu, že ľudia, hoci zrejme silno v súčinnosti vplyvu hospodárskej krízy, dokážu prekonať svoju ľahostajnosť a zhromaždiť sa aj v nezvyčajne mrazivom počasí. Mohli sme vidieť dokonca ledva chodiacich seniorov, ktorí svojou prítomnosťou riskovali smrteľný zápal pľúc.
Preto si vážim tento dav ako celok a verím, že na individuálnej úrovni disponuje dostatkom intelektu, aby sa nenechal strhnúť nezmyselným smerovaním. Tí, čo sa vehementne snažia vymedziť nad tento dav, sa môžu v konečnom dôsledku prestať identifikovať s ľuďmi z tejto masy. A treba upozorniť, že to je jednou z čŕt, ktorú zdieľajú práve tí, čo si uzurpujú právo spreneverovať naše statky.
Zdieľať na Facebooku