Skupina poslancov okolo Ľudovíta Kaníka predkladá návrh novely, ktorou má dôjsť po ani nie roku k ďalším zásadným zmenám v rodičovskom príspevku. Nedávno sa dvojúrovňový rodičovský príspevok zjednocoval na výšku 190,1 € s argumentáciou, že štátne sociálne dávky majú byť rovnaké. Teraz sa však ide opäť dávať progresívny prvok a to nielen do rodičovského príspevku, ale dokonca aj ďalšej štátnej sociálnej dávky.
Rodičovský príspevok po novom by mal byť pre dlhodobo alebo nikdy nepracujúcich polovičný (95,05 €).
Deklarovaný zámer poslancov je vcelku správny: aby sociálny systém neposkytoval zárobkovú alternatívu nezamestnaným v podobe tvorby detí do dekompenzovaného prostredia. Avšak, kto pozná systém sociálneho zabezpečenia komplexne, vie, že takáto úprava nemá veľký potenciál dosiahnuť deklarovaný zámer.
Predstavme si napr. tradične rómsky pár v hmotnej núdzi, ktorý privedie na svet svoje vysnívané prvé dieťa. Životné minimum týchto troch osôb je 399,3 €. V rámci systému pomoci v hmotnej núdzi v kombinácii s prídavkom na dieťa táto rodina má možnosť pri splnení rôznych podmienok zo systému vyťažiť sumu, ktorá je takmer vysoká 399,3 €.
Konkrétne: Dávka u dvojice s jedným dieťaťom 157,6 €, k tomu 13,5 €, keďže majú dieťa do jedného roku, 3 príspevky na zdravotnú starostlivosť (3 x 2 €), príspevok na bývanie 89,2 €, aktivačný alebo ochranný príspevok 63,07 €. A nakoniec prídavok na dieťa 22,01 €.
Najnáročnejšia podmienka je, aby sa muž zúčastňoval aktivačných prác, čo vieme, že je riešené viac po formálnej stránke, alebo si zaopatril potvrdenie u lekára, že je zrovna pracovne neschopný. Vtedy zo systému sociálneho zabezpečenia majú 351,38 €. Pri viacerých deťoch ešte viac.
Keďže rodič (v tomto príklade žena) má nárok na rodičovský príspevok, ten sa považuje za príjem a o ten sa pomoc v hmotnej núdzi zníži. Tak či tak, do našej modelovej rodiny putuje stále tých istých 351,38 € bez ohľadu na to, či výška rodičovského príspevku bude 350 € alebo hoc aj 0 €.
Pokiaľ by mali detí viac, ich životné minimum sa navyšuje a navyšuje sa tiež pomoc v hmotnej núdzi ako aj počet prídavkov na dieťa. Výška rodičovského príspevku sa tak s nárastom detí u ľudí v hmotnej núdzi stáva stále viac bezpredmetnou. Inými slovami: demografická expanzia ľudí v hmotnej núdzi je komplexnejší problém a rodičovský príspevok má na to minimálny vplyv. Preto je nutná oveľa komplexnejšia reforma systému, ale o tom až inokedy.
Je síce spôsob, ako sa dá zo súčasného rodičovského príspevku vyťažiť neadekvátna suma v prípade nezosobášeného páru s dvomi deťmi, a avizovaná úprava túto čiernu dieru v systéme síce môže vyriešiť, ale zoberie so sebou aj iných.
Predstavme si ženu, ktorá doštudovala zrovna vysokú školu, nevie si nájsť zamestnanie, a teda sa formálne ocitá v hmotnej núdzi. Pri aktivizovaní sa a splnení ďalších podmienok má nárok na pomoc v hmotnej núdzi v celkovej sume 181,37 €. Pokiaľ otehotnie a chce porodiť svoje dieťa v manželstve, jej pomoc v hmotnej núdzi sa zosobášením s pracujúcim mužom zastavuje, lebo spolu už „chudobní“ nie sú.
Áno, sociálny štát vo svojej podstate má svoj podiel na rozpade tradičnej rodiny. V danej situácii sa zosobášiť je totiž iracionálny krok. V súčasnosti by po pôrode mala takáto žena nárok na rodičovský príspevok 190,1 €, takže až taká stratová by nebola. Ak novela prejde, tak misky váh v rozhodovaní sa medzi manželstvom a kohabitáciou sa ešte viac naklonia v neprospech klasického manželstva. A napr. u mladých vzdelaných žien dokonca aj k odkladaniu materstva, neraz až k veku problematickému na otehotnenie.
Osobne som veľkým odporcom systému štátnych sociálnych dávok, ktoré sú postavené na princípe rovnakosti, lebo:
- z etického hľadiska dávať každému rovnako znamená urážať tých lepších;
- a z pragmatického hľadiska dávať každému rovnako nestimuluje všetky skupiny rovnako. Zatiaľ čo v chudobných pomeroch nástroje sociálneho zabezpečenia dokážu saturovať potreby detí „nadštandardne“, pre ľudí v blízkosti príjmového mediánu a nad ním neplnia žiadny stimulačný efekt a príchod detí tu predstavuje vysoké ekonomické straty.
Preto napr. snahu sprogresívniť príspevok pri narodení dieťaťa na základe princípu zásluh vzhľadom na teóriu spotrebného správania vítam.
Systém sociálneho zabezpečenia je komplexný systém a akýkoľvek drobný, hoci aj dobre myslený zásah, do jednej premennej bez hĺbkovej analýzy dokáže vniesť rozpor medzi zmyslovou a empirickou rovinou. A svojimi dopadmi ho úplne obrátiť proti zámerom jeho tvorcov. Zatiaľ sa teda ukazuje, že najmenším zlom a spoločensky najkonsenzuálnejším bolo, keď bol rodičovský príspevok dvojúrovňový vo výške 256 € pre tých, čo pracovali a 164,22 € pre tých, čo nie. Vtedy sme viacerí vrátane Ľudovíta Kaníka „orodovali“ za ponechanie vtedajšieho stavu.
So súčasnými častými machináciami v rodičovskom príspevku politici dávajú tak ľuďom, u ktorých by sme si práve všetci želali viac detí, iba jeden jasný signál: na takúto politickú klímu sa určite pri svojom plánovaní rodičovstva nemožno spoľahnúť.
Zdieľať na Facebooku