Rozdiel medzi diskusiou a debatou býva často ten, že diskusia hľadá spoločné riešenia, pričom cieľom debaty je najmä presvedčiť oponenta alebo sledovateľov debaty o svojom vlastnom názore.
Argumentačné chyby (tiež nazývané logické falácie, argumentačné klamy ap.) navonok zachovávajú kritériá konzistentnej argumentácie, ale v skutočnosti v sebe skrývajú porušenie pravidiel logického dôkazu.
Na rozdiel od toho existujú ďalšie manipulatívne metódy, ktoré sú neraz naopak logicky korektné, zvyknú pôsobiť viac na emócie a aktuálne dojmy ako na rozum, a v konečnom dôsledku nemusia smerovať k správnym úsudkom.
Manipulatívne metódy najčastejšie vidíme v debatách, ktoré rozdeľujú spoločnosť. Referendum o rodine, imigrantská téma, predvolebné obdobie – takéto udalosti sú štedré na enormné množstvo rôznych rečníckych trikov na všetkých stranách názorových frontov.
Najnáročnejšie pri popise manipulatívnych metód býva, paradoxne, uvádzanie vhodných príkladov. Ak sú príliš všeobecné a jednoznačné, nemajú dostatočne vysvetľujúci efekt, lebo sú príliš samozrejmé. Ak sú vytrhnuté z kontextu nejakej, napr. politickej debaty, možno ľahko nadobudnúť dojem, že za celým budovaním povedomia o manipuláciách a logických faláciách je skryté presadzovanie vlastných názorov.
Príklady tu uvedené sú vymyslené, avšak inšpirované reálnymi situáciami.
Obsah: Unáhlené zovšeobecňovanie / Vyberanie čerešní / Údený sleď / Kruhová argumentácia / Povyšovanie indície na implikáciu / Slamený panák / Nerovný súper / Útok ad hominem / Zosmiešňovanie / Mylné analógie / Argument autority / Vynucovanie konzistentnosti / Kvalifikované kvantifikátory / Falošná dilema / Pochybné premisy / Reductio ad Hitlerum, Godwinov zákon
Unáhlené zovšeobecňovanie
Za unáhlené (neprimerané) zovšeobecňovanie, resp. nesignifikantnú indukciu, môžeme označiť situáciu, keď diskutér z malej, štatisticky nevýznamnej vzorky, odvodzuje závery všeobecnej platnosti, napr. na celú skupinu. Extrémnym, no pritom častým prípadom býva zovšeobecnenie na základe jedného prípadu.
Stačí si pozrieť diskusné fóra, v ktorých niekto nadhodí otázku, akú značku auta, notebooku, smartfónu (dosaďte si) by mu ostatní odporučili.
- „My máme 10 rokov Škodu a sme maximálne spokojní. Predtým sme mali Peugeota, ten sa často kazil.“
Na základe skúsenosti, ktorá sa vzťahuje na jedno konkrétne auto jedného konkrétneho modelu z jednej výrobnej série robiť závery o celej automobilke je, minimálne, neprimerané. Taktiež porovnávať autá, ktoré vystriedame, nie je vhodné, keďže väčšinou ostávame v podobnej triede automobilov, pričom vývoj rokmi napreduje a mnohé sa zlepšuje.
- „Môj brat pracuje v IT servise a vraví, že notebooky ASUS má na stole veľmi často, pričom napr. DELL takmer vôbec.“
Z čoho má vyplývať, že notebooky ASUS sú veľmi kazové a, naopak, notebooky DELL sú veľmi spoľahlivé.
Tu by bolo dobré sa pozrieť na celkový podiel predajov jednotlivých značiek (ASUS je na Slovensku určite predávanejší ako DELL, pričom DELL môže mať inú servisnú politiku, smerovanú výlučne do autorizovaných servisov, z čoho vyplýva, že neautorizovaný servis sa k týmto notebookom bežne nedostane).
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#unahlene-zovseobecnovanie
Vyberanie čerešní
Vyberanie čerešní predstavuje manipuláciu, pri ktorej sa poukazuje na výnimočné prípady, pričom veľké množstvo opačných prípadov sa zamlčí. Ide v podstate o špeciálny prípad neprimeraného zovšeobecňovania.
V prípade imigrantskej krízy môžeme o vyberaní čerešní hovoriť napr. vtedy, ak niekto poukazuje na príklady úspešných ľudí (imigrantov), ako príklad dobrej integrácie. A taktiež v opačnom prípade možno vybrať príklady vážneho zlyhania integrácie (napr. imigranta-teroristu). A na základe extrémnej pozitívnej či negatívnej deviácie robiť zovšeobecňujúce závery.
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#vyberanie-ceresni
Údený sleď
Tzv. údený sleď (po anglicky red herring), nazývaný aj falošná stopa, je falácia spočívajúca v odpútavaní pozornosti. Ide o to, že nejaké tvrdenie, ktoré môže byť aj dôležité a súvisieť s témou, sa manipulatívne podsúva ako podpora pre iné tvrdenie. Názov tejto falácie vychádza zo skutočnosti, že údený sleď má typický, silný zápach, čo sa v minulosti používalo na trénovanie aj mätenie loveckých psov.
Táto falácia je častá v politických debatách, kde napr. koaliční politici reagujú na obvinenia z korupcie poukazovaním na bývalé nedostatky opozície:
- Politik A: „Podľa čísel vlastného rezortu ste z troch dostupných ponúk zvolili tú najdrahšiu. Daňových poplatníkov ste tak ukrátili o 100 miliónov eur.“
Politik B: „Toto sme už všetci tisíckrát počuli. Čo ste robili vo vláde vy? Mali ste štyri roky a nič ste neurobili pre ľudí, zamestnanosť sa zvýšila o 5 %. Teraz máme najrýchlejšie rastúcu ekonomiku vo V4.“
„Údený sleď“ je typickým príkladom argumentačnej chyby, ktorá sa oveľa ľahšie prehliadne v hovorenom prejave ako v písomnom, hlavne ak ide o prejav emočne nabitý.
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#udeny-sled
Kruhová argumentácia
Kruhová argumentácia, po latinsky petitio principii, vzniká, keď v našom argumente už predpokladáme, že záver je pravdivý. Takúto argumentáciu môžeme vidieť v niektorých úradných rozhodnutiach alebo v prípadoch, keď ľudia hovoria o svojich základných predpokladoch, ktoré považujú za úplne samozrejmé. Ľudia s podobnými presvedčeniami túto argumentačnú chybu ľahko prehliadnu a môžu tieto tvrdenia aj nevedomky prijať a ďalej ich opakovať.
- „Vašej žiadosti nebolo vyhovené, keďže bola posúdená ako neopodstatnená.“
- „Veda sa zaoberá iba hmotnými javmi, lebo jedine tie sú objektívne skúmateľné.“
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#kruhova-argumentacia
Povyšovanie indície na implikáciu
Povyšovanie indícií na implikácie je veľmi častým myšlienkovým postupom, ktorým smerujeme v lepšom prípade k neistému či nepresnému a v horšom prípade k úplne nezmyselnému poznaniu. Prirodzene, táto logická falácia sa vyskytuje i v debatách.
Indícia predstavuje náznak či nepriamy dôkaz. Implikácia je logický vzťah podmienenosti medzi výrazmi. Pre zjednodušenie indície často povyšujeme tak, aby sme mohli urobiť priame závery. Tie však nemusia byť správne. Napr.:
- „Zdedil všetok majetok, na danú noc nemá alibi a s mŕtvym mal aj v minulosti spory, z čoho vyplýva, že je vrah.“
Keby sme chceli byť pri posudzovaní vedeckých výstupov prísni, veľkú časť implikácií vedcov vieme degradovať na indície a takmer všetky závery postavené na tejto chybe tak spochybniť. To je jeden z dôvodov, prečo najmä v sociálnych vedách môžu existovať diametrálne odlišné názory, pričom všetky sa opierajú o vedu.
V odbornom texte, ale aj v korektnej debate, je dôležité indíciu (náznak) od implikácie (podmienenosti) odlíšiť. Namiesto častého „z toho vyplýva“ preto používame vo väčšej miere „to naznačuje“.
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#z-indicie-implikacia
Slamený panák
Slamený panák predstavuje manipulatívnu metódu. Ide o skresľovanie alebo fabrikáciu argumentov protistrany s cieľom ich ľahšie spochybniť. Väčšinou ide o preháňanie tvrdení oponentov, aby sa utvorilo zdanie, že zastávajú extrémne stanoviská a následne sa proti nim ľahšie argumentovalo.
Napr. predstaviteľ vlády by vyhlásil:
- „Obviňujú nás, že ako vláda iba kradneme. Avšak musím zdôrazniť, že žiadny z členov vládneho kabinetu nebol odsúdený pre žiadny trestný čin a dokonca sa ani žiadne trestné stíhanie proti žiadnemu ministrovi nevedie.“
Vytváranie slameného panáka sa môže diať aj neúmyselne, podvedome. A dá sa povedať, že drvivá väčšina ľudí si iné názorové stanoviská či celé svetonázory vysvetľuje zjednodušene tak, aby ich ľahšie spochybnili a utvrdili sa v tom svojom.
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#slameny-panak
Nerovný súper
Nerovný súper je čosi podobné ako slamený panák s tým rozdielom, že tento „panák“ je živý, avšak v danej problematike nie je taký sčítaný, argumentačne nie je dostatočne pohotový, a tak, hoci by aj zastával správnejšie stanoviská, proti silnejšiemu súperovi v debate neuspeje.
Tento jav možno bežne vidieť v nasledovných prípadoch:
- učiteľ vs. študent
- politik vs. novinár
- politik odpovedajúci online na otázky čitateľov
- ale i minister vs. poslanec parlamentu
V extrémnych prípadoch si možno predstaviť napr. tzv. šmejda proti svojmu potenciálnemu zákazníkovi. Nerovný súper nepredstavuje ani logickú faláciu, ani manipulatívnu metódu vo všeobecnosti. Ide v prvom rade o takú situáciu v debate, v ktorej nemusí nutne zvíťaziť ten správnejší súbor tvrdení.
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#nerovny-super
Útok ad hominem
Útok ad hominem je jednoducho útokom na človeka, proti ktorému argumentujeme, na jeho reálne či vymyslené nedostatky, konflikt záujmov ap., miesto poukázania na nepravdivosť jeho argumentov. Spochybňuje sa dôveryhodnosť debatujúceho, jeho odbornosť, nestrannosť, napáda sa jeho výzor. Logická falácia ad hominem spočíva v tom, že na základe vykonštruovaného stavu diskreditácie protistrany sa spochybňujú jej argumenty. Tento jav je častý v online debatách. Bežným príkladom je označenie protistrany za plateného „trolla“.
Bez ohľadu na výzor, vek, vzdelanie či politické presvedčenie treba argumentovať vecne. Tvrdenie je pravdivé či nepravdivé bez ohľadu na to, kto ho vysloví. Útok ad hominem predstavuje z pohľadu slušnej debaty sebadiskvalifikáciu.
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#utok-ad-hominem
Zosmiešňovanie
Zosmiešňovanie môže byť súčasťou útoku ad hominem, ale niekedy sa zosmiešňujú samotné tézy či spôsoby, ako sa k nim dospelo. To je legitímne v karikatúrach, ale v serióznej debate je to neprístojné a vecou morálnej sebadiskreditácie.
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#zosmiesnovanie
Mylné analógie
Niektorí ľudia majú v obľube na presviedčanie či vysvetľovanie používať analógie pre lepšie prirovnanie a pochopenie. To dodáva argumentu väčšiu konkrétnosť a predstavu praktickosti a skúsenosti rečníka. Žiaľ, vo väčšine prípadov sú analógie natoľko nesúvisiace, že ide o argumentačné chyby.
Bežné sú prirovnávania histórie (často zjednodušenej či prekrútenej) so súčasnosťou, prirovnávanie sociálnych javov s rôznymi fyzikálnymi zákonmi ap.
- „Nemci rozpútali dve svetové vojny, chcú rozpútať aj tretiu.“
- „Rusi nás už dvakrát oslobodili, chránia naše záujmy aj dnes.“
- „Tak ako nebývate v šope, tak ani svoje peniaze neuložíte do online banky.“
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#mylne-analogie
Bezdôvodné odvolávanie sa na autority
Odvolávanie sa na autority predstavuje opak útoku ad hominem. Tvrdenie je správne, lebo si to myslí (povedal to) ten a ten a ide o autoritu v danej oblasti, ktorá má 30 rokov skúseností.
Využívať autority pri procesoch spoznávania je nenahraditeľné. A v mnohých prípadoch, najmä ak ide o prognózovanie budúceho vývoja, prirodzene dôverujeme skôr autoritám v daných oblastiach.
Odvolanie sa na autority však samo o sebe nepredstavuje žiadny argument. A to najmä v prípadoch, ak existujú autority, ktoré tvrdia čosi iné, alebo dokonca zastávajú opačný názor.
Ako príklad si môžeme uviesť tému povinného očkovania. Obe strany argumentačného sporu (zástancovia aj odporcovia povinného očkovania) sa odvolávajú na tvrdenia lekárov ako najkompetentnejších osôb na túto tému.
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#autority
Vynucovanie konzistentnosti, kvalifikujúci jazyk
Vynucovanie konzistentnosti je veľmi častou manipulatívnou metódou v presviedčaní. Spočíva v tom, že máme nejakú predstavu o určitom pojme alebo princípe a automaticky predpokladáme, že aj druhí ju musia mať rovnakú. Ak sú s ňou však v nesúlade, potom si „vynucujeme konzistentnosť“ s naším poňatím.
Príkladov existuje pomerne dosť:
- „Ľavičiar, ktorý má hodinky nad 200 eur, je pokrytec, nie ľavičiar.“
- „Kresťanská láska k blížnemu nám káže byť k utečencom solidárni.“
- „Pravý nacionalista alkohol nepije.“
- „Kým odopierame právo na manželstvo sexuálnym menšinám, nemôžeme si hovoriť demokratická spoločnosť.“
- „Milujete svoje deti, a tak vám musí záležať na uzavretí dobrej životnej poistky.“
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#vynucovanie-konzistentnosti
Kvalifikované kvantifikátory
V logike poznáme najmä nasledovné kvantifikátory: žiadny (nikto), niektorí (nejakí), každý (všetci). Nikto a všetci predstavujú dva krajné póly. Ak hovoríme o javoch, ktoré sú naviazané na isté množiny (napr. ľudí), tak iba pomerne zriedka možno zovšeobecňovať danú množinu natoľko, že by sme prišli k výrazom nikto alebo všetci. Takmer vždy ide o kvantifikátor niektorí (nejakí). To však v logike znamená jeden z tisíc, ako aj deväťstodeväťdesiatdeväť z tisíc.
Takéto vyjadrovanie by teda nemalo veľkú výpovednú hodnotu. Veď si to predstavte:
- „Niektoré notebooky značky Lenovo končia v servise do jedného roka.“
- „Niektorí ľudia prepustení z výkonu trestu odňatia slobody spáchajú trestný čin opätovne.“
Ideálne by boli čísla, napr. percentuálne vyjadrenie, ale tie potrebujú často interpretáciu, či ide o veľa alebo málo, keďže ľudia nemusia tušiť, čo je v danom jave primeraná hodnota. A tu práve vzniká priestor na manipuláciu.
Kvalifikácia kvantifikátorov spočíva v tom, že logický kvantifikátor niektorí (nejaký) kvalifikujeme (hodnotíme) pomocou slov ako mnohí, máloktorý, príliš častý, zriedkavý ap., čím pre daný stav nepriamo určujeme, či ide o priaznivý alebo nepriaznivý ukazovateľ, a tým smerujeme k vytváraniu želaného úsudku. O manipuláciu kvalifikovaným kvantifikátorom ide vtedy, keď je dané hodnotenie neprimerané alebo pre expertov v danej oblasti rozporuplné.
Predstavme si, že by vyšla štúdia, ktorá by hovorila o reprezentatívnom výskume, v ktorom by sa prihlásilo k homosexualite 4,5 % respondentov. (Vo všeobecnosti sa odhaduje, že 2 až 4 % ľudí má homosexuálne sklony). Nové číslo 4,5 % zo 100 % môžeme vyjadriť nasledovnými konštatovaniami:
- „V spoločnosti máme príliš veľa homosexuálov.“
- „Homosexuálov je stále minimum.“
- „Nemálo ľudí sa prihlásilo k homosexualite.“
- „Medzi nami žije zopár homosexuálov.“
Ako vidieť, protichodne znejúce vyjadrenia kvantity („príliš veľa“ i „minimum“, rovnako tak „zopár“ či „nemálo“) sú v rámci kontextu logicky korektné.
Takéto hodnotiace prívlastky pre množstvo, čiže kvalifikovanie kvantifikátorov, navodzujú dojem, či ide o problém alebo nie. Dá sa povedať, že manipulácia nejasnými kvantifikátormi patrí medzi pokročilé metódy presviedčania. A používajú ju často nielen politici, ale aj profesionálni žurnalistickí komentátori, a dokonca ju môžeme bežne nájsť i v objektívne znejúcich akademických dielach.
Závažnosť tejto manipulácie spočíva v tom, že bežný konzument si bez podrobného naštudovania problematiky jej manipulatívnosť ťažko overí (pri logických faláciách spravidla stačí odvodiť korektný logický úsudok).
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#kvalifikovane-kvantifikatory
Falošná dilema. Biely alebo čierny
Prezentovanie dvoch alebo nízkeho počtu riešení ako jediných možných. Jedno z riešení je pritom postavené tak, aby pôsobilo pred daným publikom zjavne neatraktívne, čo má presvedčiť o vhodnosti toho druhého prístupu. Ide o falošnú dilemu alebo falošnú dichotómiu.
- „Kto nejde voliť, volí Fica.“
- „Každá krajina vo svete má na výber: buď ste s nami, alebo ste s teroristami.“
- „Človek je buď vegetarián, alebo schvaľuje týranie zvierat.“
- „Buď pôjdeme so Západom alebo s Ruskom a Čínou.“
- „Ak mi v tomto nevyhovieš, tak ma nemáš rád.“
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#falosna-dilema
Spochybnenie záveru pre pochybné premisy
K záveru vedie často viacero premís. A môže sa stať, že aspoň v jednej z premís bude prítomná logická falácia či iná nepresnosť. Vďaka tomu je logicky možné spochybniť celý záver. Aj napriek nepravdivej premise či premisám môže byť záver správny. Na druhej strane chybovosť v premisách znamená, že výstavba našej argumentácie je nedokonalá alebo slabá. V prípade, že sa neprimerane zdôrazňuje chybovosť nejakej premisy, ktorá však nutne nenarúša záver, ide v debate o manipuláciu.
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#pochybne-premisy
Kuriózne formy: Reductio ad Hitlerum a Godwinov zákon
Tieto kuriózne formy manipulatívnych metód sú skôr vtipným doplnením štandardných logických falácií.
Výraz Reductio ad Hitlerum vymyslel filozof Leo Strauss v roku 1951. Ide o humorné označenie prípadov, keď je niekto v debate prirovnaný k Hitlerovi či nacistom.
Godwinov zákon je podobne aforizmus na internetové diskusie a znie: „Pravdepodobnosť, že sa v online diskusii objaví prirovnanie k Hitlerovi či nacistom, sa s rastom dĺžky diskusie blíži k jednej.“
Autor takéhoto prirovnania by podľa Godwina mal byť považovaný za porazeného. Reductio ad Hitlerum predstavuje útok ad hominem s cieľom emocionálne diskreditovať protistranu.
V prenesenom význame môže byť protistrana debaty prirovnaná k čomukoľvek, čo je vo všeobecnosti v skupine, v ktorej debata prebieha, nepopulárne (nacista, komunista, ale i „fico-volič“, katolík, konšpirátor, liberál atď.). Vždy ide o útok ad hominem a je dôležité uprednostňovať slušnú a vecnú debatu, ktorá dokáže posúvať vpred.
Priamy odkaz na túto časť:
https://ippr.sk/filozofia/154-logicke-falacie#kuriozne-formy
Zdieľať na Facebooku