Využitie online dotazníka a jeho úskalia v spoločenskovednom výskume

Abstrakt: Výskumy realizované prostredníctvom internetu sú na rýchlom vzostupe. Dôvodom sú ich nespochybniteľné výhody ako ekonomickosť, rýchlosť a uľahčenie celého výskumného procesu. Faktorom je tiež stále sa rozširujúci okruh ľudí aktívne využívajúcich tento komunikačný prostriedok.

V príspevku sa zaoberáme hlavnými rozdielmi medzi klasickými technikami dopytovania a medzi technikou online dotazníka. Skúmanie prostredníctvom online dotazníka je v mnohých oblastiach spoločenskovedného výskumu nemožné a naopak: pri niektorých výskumných témach je obzvlášť vhodné.

V článku tiež upozorňujeme aj na mnohé úskalia, ktoré predstavujú online dotazníky a upozorňujeme tiež na niektoré možné metodologické chyby pri realizácii online dopytovania. Vyvarovaním sa týchto chýb sa tak môže výrazne zvýšiť výsledná kvalita výskumu realizovaného prostredníctvom online dotazníkov.

Kľúčové slová: online dotazník, dopytovanie, technika výskumu.

1 Úvod

Využívanie potenciálu internetu ako výskumného nástroja je veľmi dynamicky sa rozvíjajúca oblasť. Zatiaľ čo v prostredí USA je táto oblasť postupne akademickou obcou reflektovaná zhruba od začiatku deväťdesiatych rokov, na Slovensku ako aj v Českej republike sa metodológovia výskumu tejto problematike príliš dodnes nevenujú. V literatúre za posledných päť rokov, ak vôbec, tak nájdeme spravidla o využívaní internetu ako výskumného nástroja iba zmienku.

Napr. Ondrejkovič (2007:174) na margo výskumu prostredníctvom internetu uvádza: „I keď v podmienkach SR je takýto postup skôr zriedkavosťou, bude nevyhnutné počítať s postupným nárastom využívania výpočtovej techniky nie iba v etape spracúvania dát, ale i v etape ich zberu. To si zaslúži osobitnú analýzu spôsobu komunikácie s potenciálnymi respondentmi spoločenskovedného výskumu, či už pôjde o rozhovor, dotazník, štúdium dokumentov, alebo iné, najmä kombinované techniky.“

Takéto „zaostávanie“ je pochopiteľné vzhľadom na oneskorenejšie masové rozšírenie prístupu k internetovej komunikácii. Trh, ktorý je spravidla flexibilnejší ako akademická obec, na možnosti využívania internetu reaguje vcelku pružne. Veľa spoločností ponúka realizáciu marketingových prieskumov prostredníctvom internetu rôzneho druhu a nijako nezaostáva za svetovými trendmi.

Dá sa predpokladať, že v najbližších rokoch budeme svedkami rapídneho nárastu využívania internetu v spoločenskovednom výskume. Existujú k tomu nasledujúce predpoklady:

• masové rozšírenie prístupu k internetu;
• nárast počítačovej gramotnosti ako u potenciálnych respondentov, tak aj u potenciálnych výskumníkov;
• mnohé výhody online výskumu, najmä výrazne nižšia cena a rýchlosť či pohodlnosť získavania a spracovania údajov.

V tomto článku sa nebudeme zaoberať metodologickými otázkami, kedy je vôbec vhodné dotazníky ako techniku výskumu používať, lebo k tomu nie je dostatok priestoru.

Pri popisovaní výhod a nevýhod budeme online dotazníky porovnávať najmä s dotazníkmi v tradičnej printovej podobe.

2 Definícia a charakteristika dotazníka

„Aplikácia dotazníka v spoločenskovednom výskume spočíva v získavaní informácií od respondentov písomne, prostredníctvom otázok, ktoré sú v tlačenej podobe obsahom zvláštneho formulára“ Ondrejkovič (2007:155).

Medzi metodológmi orientovanými na spoločenskovedný výskum nepanuje úplná zhoda v tom, či je dotazník metóda, technika, nástroj ap.

Plávková (2008:32-33) zaraďuje dotazník medzi techniky zhromažďovania informácií v empirickom výskume. Gavora (2001:113) radí dotazník medzi výskumné metódy a definuje ho ako „spôsob písomného kladenia otázok a získavania písomných odpovedí“. Punch (2008:81) dotazník zaraďuje medzi „nástroje pre zber kvantitatívnych údajov“. Ondrejkovič (2007:154-155) popisuje dotazníky ako „najčastejšie používané výskumné nástroje v kvantitatívnom spoločenskovednom výskume“. Benčo (2001) dotazník radí medzi „techniky zisťovania údajov“.

Jadov (1977:50) definuje metódu ako „základný spôsob zhromažďovania, spracovania alebo analýzy údajov“; a techniku ako „súhrn špeciálnych postupov na efektívne využitie niektorej metódy“. Plávková (2008:32) pod pojmom výskumná technika rozumie „isté mechanické postupy, prostriedky, za pomoci ktorých uskutočňujeme získavanie údajov v rámci konkrétneho sociologického výskumu.“ Pre Gavoru (2006:9) znamená výskumná metóda „konkrétny postup pri skúmaní, ktorý používa výskumník vo výskume“. Ondrejkovič (2007) sa venuje bližšie rozdielom pojmov metóda a technika, pričom sa prihovára za rôzne vnímanie týchto pojmov aj v závislosti od toho, či ide o kvantitatívny alebo kvalitatívny výskum.

V kvantitatívnom výskume môžeme online dotazník definovať ako techniku získavania informácií prostredníctvom otázok a/alebo výziev, ktorá sa realizuje v prostredí internetu.

3 Výhody a využiteľnosť online dotazníkov

Ako uvádzajú Lumsden et al. (2005), online dotazníky poskytujú možnosti, aké nemožno nájsť v tradičnej dotazníkovej metóde na printovej báze. Ide napr. o rôzne vyskakovacie inštrukcie, chybové správy, možnosť umiestniť rôzne odkazy ap.

Všeobecne za výhody online dotazníkov v porovnaní s dotazníkmi v printovej podobe môžeme považovať najmä:

• Ľahké spracovanie údajov – odpadá akékoľvek prácne nahadzovanie získaných údajov do vyhodnocovacích programov.
• Zber dát je relatívne vysoko komfortný. Uskutočňujú ho počítačové systémy 24 hodín denne, zatiaľ čo sa výskumník môže venovať iným činnostiam.
• Prostredníctvom online dotazníka možno získať tisíce respondentov bez toho, aby bol použitý jediný papier. Dochádza tak k šetreniu životného prostredia.
• Dotazník možno naprogramovať tak, aby ho nebolo možné odoslať neúplne vyplnený. Pričom respondent môže byť naprogramovanou interakciu vedený k tomu, aby svoje odpovede doplnil.
• Internetové prostredie poskytuje spravidla subjektívny vyšší pocit anonymity u potenciálnych respondentov, čím môžu byť otvorenejší vo vyjadrovaní sa aj pri citlivejších témach.
• Celkovo je teda zrejmé, že aj finančné náklady na výskum prostredníctvom online dotazníka budú spravidla výrazne nižšie ako prostredníctvom dotazníkov v printovej podobe.

Za výhodu online dotazníka Engel a Schutt (2009) považujú jeho dizajnovú flexibilitu, vďaka ktorej sa môže dotazník respondentom javiť kratší ako v skutočnosti je.

Wright (2005) za veľkú výhodu online výskumu považuje ľahký prístup k špecifickým cieľovým skupinám prostredníctvom virtuálnych komunít.

Virtuálne komunity pritom vytvárajú ľudia na základe množstva odlišovacích znakov: od bežných demografických parametrov ako vek, národnosť, pohlavie cez znaky súvisiace s náboženským či ideologickým vyhranením až po komunity, kde ľudí spája spoločná záľuba, profesia, postavenie a čo je dôležité, aj spoločný sociálny problém, ktorý býva práve často súčasťou tém spoločenskovedného výskumu.

Na internete vieme vystopovať napr. opustené matky s deťmi, homosexuálov s vírusom HIV, členov EMO komunity ap. V zahraničí dokonca existujú rozsiahle diskusné fóra združujúce pedofilne orientovaných ľudí či napr. ľudí praktizujúcich incest ap.

Jedinci, ktorí sa môžu cítiť stigmatizovaní či marginalizovaní, môžu byť zároveň smelší a menej zdržanliví v online prostredí, ktoré poskytuje vyšší pocit anonymity (Wright, 2005).

Pocit zvýšenej anonymity je tak jednou z veľkých výhod, ktorú poskytujú mnohé internetové výskumné techniky, vrátane online dotazníkov.

Treba však upozorniť, že tento pocit anonymity je viac subjektívny a v skutočnosti internetové techniky výskumu sú potenciálne oveľa menej anonymné ako mnohé konvenčné formy výskumu. Najmä v snahe čo najľahšie indikovať viacnásobné vyplnenia dotazníka jedným respondentom sa dotazník programuje často tak, aby sa do databázy zaznamenávala aj IP adresa respondenta. IP adresa pristupujúca na internet predstavuje jedinečný číselný údaj, ktorý možno pomocou doplnkových informácií priradiť často ku konkrétnej osobe.

Priamy spôsob realizácie dotazníka (tvárou v tvár) je veľmi osobný, no toto priradenie osoby k dotazníku v zásade zaniká odložením dotazníka medzi ostatné. Na rozdiel od toho identifikačný údaj v podobe IP adresy ostáva v získaných údajoch prakticky natrvalo.

Zatiaľ čo zvýšený pocit anonymity respondentov v online prostredí považujeme v spoločenskovednom výskume za výhodu, má tento jav vo svojej praktickej rovine aj svoje negatíva. Tým negatívom podľa Berga (2009) je strata takého typu informácií, ktoré poskytuje najmä neverbálny prejav respondenta. Ten je dôležitý najmä v kvalitatívnych formách výskumu.

4 Nevýhody a úskalia online dotazníkov

Popri mnohých výhodách online dotazníkov existujú prirodzene aj nevýhody. Zhodujeme sa však s Wrightom (2005), ktorý tvrdí, že mnohé problémy online dotazníkov sú iba pokračujúcim dedičstvom problémov tradičného dotazníkového výskumu. Treba však upozorniť na mnohé úskalia, ktoré sú charakteristické čisto pre online formu.

Existuje napr. potenciálne riziko, že celý výskum spočívajúci v online dotazníku môže byť sofistikovane sabotovaný zvonka jednotlivcom či organizovanou skupinou. Toto riziko je tým väčšie, čím je problém citlivejší, nejasný a zároveň môže mať priame dôsledky v oblasti verejnej politiky. Takým jasným lákadlom na sabotáž sú najrôznejšie prieskumy verejnej mienky. Predstavme si ale napr. výskum, ktorý by sa pokúšal skúmať prevalenciu environmentálnych príčin vzniku homosexuality. Pokiaľ by takáto sabotáž bola robená dostatočne sofistikovane, niet prakticky voči nej obrany.

Wright (2005) uvádza, že najlepšou obranou proti klamlivému skresleniu, ktoré môže pri výskume vzniknúť, je opakovanie: iba vykonávanie viacnásobného online výskumu s rovnakým alebo podobným typom internetovej komunity môže u výskumníka posilniť reliabilitu charakteristiky účastníkov online výskumu.

Iné úskalie online dotazníkov vychádza z toho, že k nemu má spravidla prístup každý, kto je online. Na rozdiel od dotazníkov v printovej podobe, kedy možno ovplyvniť, komu je dotazník distribuovaný a dokonca možno zber údajov realizovať za priamej účasti výskumníka. Zatiaľ čo pri použití výskumnej techniky rozhovoru tvárou v tvár (typickú pre kvalitatívnu formu výskumu) má respondent relatívne úzky priestor pri skresľovaní svojich demografických parametrov, pri online dotazníku sú tieto možnosti skreslenia obmedzené akurát ponúknutými možnosťami odpovede. Motiváciu skresľovať skutočnosť môžu posilňovať rôzne faktory. Napr. pocit hanby za reálny stav, snaha manipulovať s výsledkami alebo iba potreba prejavu rebélie či recesie. V praxi to môže prinášať tak extrémne skreslenia, že žiak II. stupňa základnej školy je výskumníkom vyhodnocovaný ako osamelosť pociťujúci senior ap.

Treba však upozorniť, že miere takéhoto skreslenia vieme niekedy napomôcť nevhodnou konštrukciou dotazníka. Napr. v našej diplomovej práci (Jurík, 2009) sme skúmali vnímanie efektivity nástrojov štátnej sociálnej podpory na reprodukčné správanie mladých ľudí. Úvod dotazníka okrem iného oznamoval, že je určený „pre respondentov od 15 rokov“. Na konci dotazníka bola zisťovaná aj veková kategória respondenta, ktorá logicky začínala najnižšou možnosťou s rozsahom rokov „15 – 19“.

Nebolo to však celkom prezieravé. S odstupom času nám vyhodnocovanie získaných údajov indikovalo, že do vypĺňania dotazníka sa pravdepodobne pustili aj osoby pod 15 rokov, ktoré sa však nemali možnosť na konci vekovo zaradiť – dotazník zároveň chceli odoslať – informáciu o svojom veku museli skresliť prinajlepšom do kategórie „15 – 19“. Vyplýva z toho, že aj napriek tomu, že sa online dotazník vymedzuje vo svojom úvode na akúkoľvek cieľovú skupinu, je vhodné pri zisťovaní niektorých parametrov ponúknuť aj možnosti nad rámec cieľovej skupiny a pri vyhodnocovaní údajov týchto respondentov jednoducho odfiltrovať.

Dovolíme si tvrdiť, že pri konštrukcii online dotazníka treba dodržiavať zásady tvorby dotazníka so zvýšeným dôrazom na precíznosť. Otázky i ponúknuté možnosti musia byť naozaj zrozumiteľné, treba sa so zvýšeným dôrazom usilovať texty formulovať tak, aby boli interpretovateľné iba jedným spôsobom a ponúknuté možnosti odpovede by mali pokrývať všetky možné situácie, ktoré prakticky môžu nastať – každý respondent by mal mať možnosť sa medzi ne jednoznačne zaradiť.

Pri tradičnom dotazníku môže niekedy distribútor poskytovať pomoc, pokiaľ je čokoľvek pri vypĺňaní nejasné. Pri online dotazníku čosi takéto v zásade možné nie je.

S cieľom precizovať text dotazníka je ozaj vhodné urobiť pilotáž – dať ho skúšobne vyplniť rôznym respondentom a zaujímať sa o to, či je dotazník každému absolútne zrozumiteľný a nedochádza k žiadnej obsahovej či technickej kolízii. Podobne v súvislosti s tradičným dotazníkom Gavora (2001:115-116) uvádza: „Znenie otázok je potrebné preskúšať v predvýskume, najlepšie pomocou interview. Respondent pritom vysvetlí, ako rozumie každej otázke. Veľa slabín v otázkach sa zistí, keď ich autori položia respondentom a opýtajú sa ich, ako ich chápu. Pri zistení neporozumenia otázke alebo odchýlky od významu, ktorý otázke prisudzujú autori dotazníka, sa potom znenie otázky upraví.“ Hendl (2005:186) v súvislosti s kvalitatívnym výskumom, v prípade, že sa ako technika dopytovania použije dotazník s otvorenými otázkami, dokonca uvádza, že „pilotný test“ za účelom určiť adekvátnosť obsahu otázok by sa mal uskutočniť po revízii ešte druhý krát s následnou opätovnou revíziou otázok.

Zatiaľ čo v minulosti sa odborníci zaoberali hlavne problémom, ako zabezpečiť, aby nedochádzalo k viacnásobnému vypĺňaniu dotazníkov jedným respondentom, tak dnes je hlavný problém celkom opačný a spočíva v tom, ako motivovať ľudí, aby boli ochotní vôbec dotazník vyplniť.

Spoločnosti venujúce sa marketingovým prieskumom tento problém riešia väčšinou prostredníctvom rôznych foriem odmeňovania respondentov. Takáto stratégia má pre spoločenskovedný výskum niekoľko úskalí:

• Odmeňovanie respondenta spravidla vyžaduje spárovanie identity respondenta so skutočnosťou, že bol dotazník odoslaný. Respondent si však nemôže byť istý, či nedochádza k spárovaniu identity s konkrétnym vyplneným dotazníkom, čo môže znižovať pocit anonymity. Pri skúmaní citlivých tém to môže predstavovať vážny problém.
• Odmeňovanie respondentov spravidla zvyšuje finančné výdavky na výskum, čo nemusí byť vždy prijateľné. Na druhej strane ale takáto stratégia môže byť menej nákladná ako investície do reklamy na rôznych portáloch s cieľom daný dotazník spropagovať.
• Charakter odmeny môže znižovať reprezentatívnosť vzorky. Napr. pokiaľ získaný benefit za vyplnený dotazník predstavujú napr. body, ktoré možno zameniť za poukážku vo vybranej sieti kníhkupectiev, je jasné, že takáto stratégia z výskumnej vzorky výrazne exkluduje tých, pre ktorých knihy nepredstavujú interesantný artikel.

Najmä veľké výhody online výskumov na strane výskumníka môžu motivovať k tendencii používať internet ako výskumný nástroj aj tam, kde to nemusí byť celkom vhodné.

Internet ako výskumný nástroj je nepoužiteľný v prípadoch, kedy cieľová skupina tento komunikačný nástroj používa nanajvýš v elementárnej podobe, napr. na sledovanie elektronickej pošty či sledovanie spravodajstva. To sa týka najmä seniorov a všeobecne ľudí žijúcich v podmienkach nízkeho sociálneho štandardu.

Použitie internetu ako výskumného nástroja môže byť nevhodné najmä vtedy, pokiaľ cieľová skupina využíva internet výrazne disproporčne vzhľadom na niektoré znaky.

Predstavme si, že by sme chceli skúmať „chudobu“, ktorú by sme si zoperacionalizovali azda nanajvýš legitímne a to ako ľudí v hmotnej núdzi, resp. ako poberateľov dávok a príspevkov na pomoc v hmotnej núdzi. Stav a pomoc v hmotnej núdzi predstavujú však inštitucionalizovanú formu chudoby a s množinou reálnej chudoby sa neprekrývajú úplne. A práve by sme mohli predpokladať, že ľudia v hmotnej núdzi, ktorí sú v takej interakcii s internetom, že by mohli byť potenciálnym respondentom online dotazníka, budú zrovna mimo množiny reálnej chudoby. Záverečné konštatovania z výsledkov takéhoto výskumu by museli byť formulované veľmi opatrne, inak by najskôr výrazne deformovali sociálnu realitu.

Andrews et al (2003) upozorňujú, že vzhľadom na demografické odlišnosti medzi online a offline populáciou nemožno výsledky výskumov prostredníctvom internetu generalizovať na celkovú populáciu.

Výskumy (pozri napr. Kehoe et al. 1997) zamerané na rozdiely medzi online a offline populáciou vo svojich záveroch konštatujú, že ľudia, ktorí sú participantmi v internetových výskumoch, sú väčšinou skúsenejší, intenzívnejšími užívateľmi internetu, s vyššou počítačovou gramotnosťou ap. v porovnaní s tými ostatnými.

Na rozdiel od minulosti, kedy respondentov online výskumov tvorili predovšetkým buď študenti vysokých škôl alebo vysokoškolsky vzdelané osoby a prevažne muži (pozri napr. Kehoe, Pitkow, 1996; Bimber, 2000), sa tieto rozdiely postupne zotierajú.

Pravdepodobne ale tieto rozdiely nikdy nezmiznú úplne. Rozdielnu účasť pohlaví vo výskume dnes ovplyvňuje viac výskumná téma ako nejaký všeobecný jav. Tiež sú stále viac zastúpení členovia krajných vekových kategórií oproti minulosti. Možno ale predpokladať, že ľudia s nízkym sociálno-ekonomickým statusom a nízkym nadobudnutým vzdelaním (čo sú množiny, ktoré sa výrazne prekrývajú) ani v budúcnosti nebudú účastníkmi online výskumov vo väčšej miere a to z dvoch dôvodov:

• pripojenie na internet v hierarchii životných potrieb nepatrí medzi priority;
• počítačová, resp. internetová gramotnosť vyžaduje určité mentálne predpoklady.

Záver

Praktická realizácia výskumu prostredníctvom online dotazníka kedysi vyžadovala navyše odborné znalosti z oblasti informatiky, konkrétne schopnosť nadizajnovať a naprogramovať online dotazník. Dnes je situácia často o mnoho jednoduchšia, lebo existuje mnoho internetových projektov, ktoré tvorbu online dotazníka a realizáciu online výskumu výrazne uľahčujú. Väčšinou sú komerčného charakteru, ale sú aj také, ktorých používanie je zdarma.

Pre nesporné výhody, ktoré majú online výskumy, možno predpokladať ich postupné zvyšovanie podielu v množine realizovaných výskumov.

V zásade platí, že techniku online dotazníkov, ak je vhodné použiť, tak najmä ako praktickejšiu alternatívu tradičnej dotazníkovej techniky, ale zároveň, online dotazníky poskytujú pri niektorých výskumných témach možnosti, ktoré by konvenčnými výskumnými metódami boli iba veľmi ťažko skúmateľné.

Téme online výskumu s prepojením na spoločenskovedný výskum je na Slovensku a v Českej republike venovaných nesmierne málo priestoru v odborných textoch a táto téma by si určite zaslúžila vyčerpávajúcejšie spracovanie. Dúfame, že svojím príspevkom toto prázdno postupne pomáhame vypĺňať.

Použitá literatúra

Zdieľať na Facebooku