Trendom súčasného smerovania vedy a výskumu je prevažujúca orientácia na podporu technických vied, ekonomiky a materiálneho pohľadu na svet. V našej analýze ukazujeme, ako ju odzrkadľujú aj najvyššie strategické dokumenty Slovenska a Európskej únie. Náš potenciál je však, práve naopak, vo vyváženom smerovaní vedy medzi vnútorným a vonkajším rozmerom bytia človeka a spoločnosti.
Veda a politika
Veda je vo všeobecnosti vnímaná ako slobodné povolanie, v rámci ktorého vedci nezávisle zbierajú dáta a bádajú po príčinách javov. Akademické inštitúcie, hoci sú finančne závislé od verejných zdrojov, disponujú širokou samosprávou.
V skutočnosti má však individuálny výskumník dosť malú možnosť zvoliť si tému výskumu, ktorou sa chce zaoberať. Základné smerovanie vedy je totiž dané koncepciami a stratégiami na vyššej úrovni. Tie určujú, ktoré smery výskumu a témy budú podporené finančne, nákupom vybavenia a na ktoré budú vypísané granty.
Odborníci venujúci sa týmto témam získajú medzinárodné kontakty, skúsenosti, publikácie, citácie, majú príležitosť pôsobiť vo vzdelávacom systéme a vychovať ďalšiu generáciu výskumníkov. Ich lepšie scientometrické ukazovatele (publikácie, citácie, medzinárodná spolupráca, úspešne zvládnuté granty) opäť zvyšujú šancu získať ďalšie granty a ich prestíž. Stávajú sa členmi odborných komisií, ktoré určujú prerozdeľovanie zdrojov vo vede.
Preto je veľmi dôležité, z akej paradigmy vychádzajú strategické dokumenty o rozvoji vedy na národnej či až nadnárodnej (európskej až svetovej) úrovni.
Horizont 2020 je doposiaľ najväčším výskumným programom EÚ.
Prehľad rámcových strategických dokumentov na európskej a slovenskej úrovni
Smerovanie rozvoja vedy a výskumu určuje niekoľko významných strategických dokumentov. Zväčša sa prijímajú na niekoľkoročné obdobie (cca 7 – 10 rokov), avšak v obsahovej zložke do veľkej miery kopírujú predchádzajúce stratégie – trend bol za posledné obdobia konzistentný.
Európska úroveň
- Európa 2020 je stratégia prijatá Radou Európskej únie v roku 2010. Týka sa hlavných ekonomických cieľov EÚ – zlepšiť jej prosperitu a konkurencieschopnosť cez podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a posilnenie sociálneho trhového hospodárstva. Medzi jej 5 hlavných cieľov patria podpora zamestnanosti, zmiernenie zmeny klímy a čistejšie zdroje energie, boj proti chudobe, podpora vzdelávania a výskum a inovácie. Z nej vychádza program Horizont 2020.
- Horizont 2020 (8. rámcový program EÚ pre výskum a inovácie) je doposiaľ najväčším výskumným programom EÚ. V rokoch 2014 – 2020 bude v jeho rámci prerozdelených viac ako 80 miliárd € po celej Európskej únii, resp. po celom svete (podmienkou je, že aspoň jedna zo žiadajúcich inštitúcií musí byť zriadená v EÚ, ale výskum môže vykonávať inde). Podobne ako eurofondy, funguje systémom výziev, na ktoré sa účastníci hlásia, ich projekty sú posúdené odbornými hodnotiteľmi a ak uspejú, sú finančne podporené.
Slovenská úroveň
- Poznatkami k prosperite – Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky (RIS3). Vypracovalo ju ministerstvo školstva a schválila ju vláda v roku 2013. Analyzuje možnosti slovenskej ekonomiky, inovačné a podnikateľské prostredie, ľudské zdroje a výskumno-vývojový potenciál Slovenska. Na základe toho identifikuje kľúčové oblasti, na ktoré sa má slovenský výskum zamerať.
- Operačný program výskum a inovácie je kľúčovým implementačným prostriedkom stratégie RIS3. V rokoch 2014 – 2020 sa v rámci neho na Slovensku prerozdelí 3 599 942 384 € (z toho 2 204 059 380 €, resp. 61 %, z EÚ). Funguje systémom výziev, na ktoré sa účastníci hlásia, ich projekty sú posúdené odbornými hodnotiteľmi a, ak uspejú, sú finančne podporené. (Práve neslávne známa výzva z tohto programu skončila v roku 2017 veľkou kauzou, ktorá viedla k vládnej kríze a pádu ministra školstva Petra Plavčana.)
Výskumné priority ukazujú jednostrannosť zamerania
Zhruba možno povedať, že vo všetkých štyroch dokumentoch je tematické zameranie – teda ktoré oblasti výskumu treba rozvíjať (a tým pádom aj tie, ktoré rozvíjať menej) – veľmi podobné. Dôraz je na technológie a ekonomické ukazovatele, spoločenským vedám je venovaná značne menšia pozornosť.
Horizont 2020
Horizont 2020 vymedzuje 17 oblastí, ktorým vyčleňuje financie. Sú rozdelené do 3 skupín: excelentná veda, vedúce postavenie priemyslu a spoločenské výzvy. Prevažná väčšina tém sa týka technológií, financií a ekonomiky (nové a vznikajúce technológie, infraštruktúra svetovej triedy, vedúce postavenie technológií, rizikové financie, udržateľná energia, mobilita, bezpečnosť).
Aj v skupine „spoločenské výzvy“ sa väčšina (5 zo 7) oblastí týka skôr technológií: doprava, energia, poľnohospodárstvo, ochrana prírody, bezpečnosť. Priamo spoločenských vied sa týkajú len dve: zdravie, demografické zmeny a kvalita života; a inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti.
Špecificky spoločenským vedám sa v rámci popisu programu venuje jeden odsek. Uvádza sa tam, že výskum v spoločenských a humanitných vedách je „plne integrovaný do každého zo všeobecných cieľov programu Horizont 2020“. Spoločenský výskum je dôležitý „z hľadiska maximalizácie návratnosti investícií do vedy a technológie pre spoločnosť“.
Osobne si myslím, že v rámci technologických častí programu bude zastúpenie spoločenských vied minimálne. Nasvedčuje tomu aj formulácia, ktorá zo spoločenského výskumu robí len akýsi nástroj vyššej efektívnosti technológií.
V rámci dvoch vyslovene spoločenskovedných tém sa budú výskumy takmer určite zameriavať podľa všeobecného ideologického smerovania EÚ, teda obchádzané budú témy ako riziká multikulturalizmu, negatívny vplyv reklamy a konzumu, možnosti rozširovania ľudského vedomia a pod.
V prípade národných nástrojov je jednostranná technologická orientácia ešte jasnejšia.
RIS3
V rámci prípravy stratégie RIS3 expertná skupina zo slovenských univerzít a výskumných ústavov analyzovala slovenský výskum. Z analýzy vyšlo, že najviac dominujeme v týchto oblastiach: materiálové vedy; fyzika a chémia; lekárske vedy; biochémia a molekulárna biológia; poľnohospodárske a environmentálne vedy; technické vedy a chemické inžinierstvo; matematika a počítačové vedy.
Z tohto identifikovaného potenciálu a predpokladu budúcich trendov experti určili oblasti, na ktoré sa má slovenský výskum zamerať, aby bol čo najviac konkurencieschopný:
- materiálový výskum a nanotechnológie
- informačné a komunikačné technológie
- biomedicína a biotechnológie
- priemyselné technológie
- udržateľná energetika a energie
- pôdohospodárstvo a životné prostredie
- vybrané okruhy spoločenských vied (starnutie populácie a kvalita života; multietnicita, sociálna inklúzia a problémy chudoby; uplatnenie mladých ľudí v meniacich sa podmienkach)
Ako vidíme, 6 zo 7 cieľov sa týka technológií, priemyslu a ekonomiky. A siedma oblasť, spoločenská, sa zameriava iba na veľmi úzky výsek tém. Ktoré dôležité témy spoločenského výskumu by tu zahrnuté byť mohli, uvádzame nižšie.
OPVAI
OPVAI „vychádza v plnej miere z RIS3 SK“. Tomu zodpovedá aj voľba kľúčových okruhov, na podporu ktorých má smerovať viac ako 3,5 miliardy € v rokoch 2014 – 2020. Medzi navrhovanými 10 národnými programami sa 9 na spoločenské vedy nezameriava vôbec. Jeden hádam aspoň čiastočne: dlhodobý strategický výskum a vývoj v oblasti vnútornej bezpečnosti. Opäť chýba pokrytie kľúčových spoločenských tém.
Na operačný program Výskum a inovácie je vyhradených viac ako 3,5 miliardy €.
Čo by sme mali skúmať a neskúmame
Riešenia v oblasti technológií a ekonomiky sú, pochopiteľne, veľmi potrebné. Podobne kľúčové ako ošetrenie vonkajších prejavov fungovania spoločnosti je však poznanie ich hlbinných príčin v ľudskom vnútri. Na toto sa viac zameriavajú spoločenské vedy.
Jedným z hlavných problémov súčasnosti je konzumný spôsob života, ktorý je dlhodobo neudržateľný. Kultúra a reklama do veľkej miery propagujú hľadanie „šťastia“ a úspechu v napĺňaní ega, zarábaní peňazí a dosahovaní sociálneho statusu.
Spoločenské vedy preto mali hľadať alternatívu fungovania spoločnosti v skromnosti a naplnení skôr z vnútornej tvorivosti a zmysluplného, prosociálne orientovaného života.
Je preto dôležité do väčšej miery skúmať a popularizovať témy ako:
- Konzum a spoločnosť. Konzumný spôsob je deštruktívny pre prírodu a neudržateľný. Potrebujeme sa uskromniť. Ako však na to? Reklama podmieňuje ľudí k čoraz väčšej spotrebe materiálnych vecí. Je špecificky ohrozujúca pre deti, ktoré ešte nemajú dostatočne rozvinuté kritické myslenie. Je potrebné začať diskusiu o jej obmedzení a hľadaní alternatív.
- Psychológia šťastia a spokojnosti. Je pomerne širokým konsenzom psychológie, že k trvalému šťastiu nevedú priaznivé vonkajšie okolnosti či materiálne bohatstvo (nad istú základnú úroveň). Skôr sú to pozitívne nastavené postoje a zmysluplné konanie vo svete. Ako si zmeniť hodnoty, emócie a vybudovať spokojnosť v mále a skromnosti?
- Globálna oligarchia. Podľa údajov z roku 2012 kontrolovalo 737 vlastníkov 80 % hodnoty nadnárodných korporácií a 146 vlastníkov 40 % ich hodnoty. To je extrémna koncentrácia moci a majetku. Títo oligarchovia majú prirodzený záujem obmedzovať konkurenciu na trhu a viesť ľudí k väčšiemu konzumu. Aj keď sa veľa hovorí o korupcii národnej oligarchie, riziká globálnej oligarchie sú v porovnaní s tým akcentované len málo. Ide pritom o dôležitú tému, ktorá si zaslúži pozornosť.
- Psychosomatika a zdravie. Súčasná medicína sa orientuje hlavne na technológie a lieky a rieši zväčša až poruchy fyzického tela. Oveľa menej ju zaujíma, čo sa stalo predtým, ako pacient prišiel k lekárovi. Psychológia aj praktický život ukazujú, že zdravie je v mnohom podmienené našimi vzťahmi a postojmi. To však zdravotnícky systém reflektuje len v malej miere. Jednou z častých sťažností pacientov býva, že ich lekár „nevníma ako celého človeka“. Medicína by preto mala zohľadňovať človeka ako bio-psycho-sociálnu bytosť; môže sa oprieť o množstvo empirických výskumov a spoluprácu s psychológmi.
- Ľudské vedomie a jeho rozširovanie. Desaťročia parapsychologického výskumu dosiahli zaujímavé výsledky v skúmaní javov ako telepatia či telekinéza. Podľa parapsychológov je existencia týchto javov dokázaná, podľa skeptikov nie. Rozhodne však stojí za ďalšiu pozornosť. Z ľudských dejín, ale aj vedeckých experimentov vieme, že niektorí ľudia dokážu vedome narábať so zvláštnymi stavmi vedomia ako lucídne snívanie, mystické zážitky či zážitky mimo tela. Aký je ich význam? Prinášajú nám nové informácie? Skúmanie týchto otázok by mohlo radikálne zmeniť náš pohľad na človeka.
Všetky tieto témy sú do istej miery výskumne podchytené. Teoreticky nie je vylúčené, že sa aj u nás objaví zopár publikácií blízkych týmto témam, ktoré získajú grantovú podporu. Celkovo je však systém nastavený tak, že sa im venuje malá pozornosť vzhľadom na ich závažnosť – ako vo výskume, tak v popularizácii a verejnej diskusii. Rozumná politika podpory vedy by to mala práve vyvažovať a dať im primeraný priestor v strategických dokumentoch.
Záver
Hlavné smerovanie stratégií rozvoja vedy na slovenskej a celoeurópskej úrovni je nastavené tak, že prioritná je technologická stránka a ekonomická návratnosť. Ohľad je braný na životné prostredie a sociálne otázky (zamestnanosť, ochrana menšín, multikulturalizmus).
Čo sa týka tematických oblastí výskumu, môžeme usúdiť:
- zameriavajú sa prevažne na technologický sektor
- ak sa zameriavajú na spoločenské vedy, je to takmer vždy v kontexte dopadov ekonomických opatrení a zavádzania multikulturalizmu
- ak sa zameriavajú na spoločenské vedy, v ničom nepresahujú paradigmu materializmu
- prakticky nikde sa nespomína potrebná zmena rebríčka hodnôt, etiky, prehodnotenie konzumu atď.
Pozitívne je, že sa berie určitý ohľad na životné prostredie, avšak bez toho, že by sa pomenovala prioritná príčina jeho deštrukcie: konzum, vyplývajúci z materialistického rebríčka hodnôt, ktorý je podporovaný komerčnou kultúrou a masovou reklamou. Preto nie je ani možné hľadať komplexnejšiu alternatívu voči konzumu a dospieť k širšej spoločenskej zmene. Súčasný konzumný spôsob života je však dlhodobo neudržateľný, a preto je hľadanie jeho alternatív kľúčové.
Pokiaľ by slovenská veda chcela byť skutočne inovatívna, jej devízou by mohlo byť práve začatie objektívnej a otvorenej vedeckej diskusie o témach alternatív konzumu, autentickej spokojnosti, globálnej oligarchie, holistickom zdraví a rozvíjaní vedomia.
Zdroj úvodnej fotografie: aktuality.sk
Zdieľať na Facebooku