Oblasť vzdelávania je v politickom diskurze veľmi akcentovaná a tvorí aj jednu z ústredných tém predvolebného boja. Výsledky medzinárodnej štúdie PISA 2018, do ktorej sa zapojili aj slovenskí žiaci, boli publikované v decembri 2019 a politické strany ich preto hojne komentovali. V tomto článku si rozoberieme konkrétne vyjadrenia politikov (koaličných aj opozičných) a poukážeme si na ich jednostrannosti.
1 Výsledky slovenských žiakov v testovaní PISA 2018
Výsledkami PISA 2018 sme sa zaoberali v samostatnej analýze, kde sme uviedli aj bližší popis výsledkov spolu s grafmi. Tu len stručne zrekapitulujem, že vo všetkých troch oblastiach (čitateľská, matematická aj prírodovedná gramotnosť) sme sa zlepšili. Avšak iba v prípade matematiky išlo o signifikantné zlepšenie a zároveň sme sa dostali späť na priemer OECD. V ostatných dvoch oblastiach sme pod priemerom OECD.
Od roku 2009 naše výsledky vo všetkých oblastiach signifikantne klesali, čo sa zastavilo až v roku 2018 (Miklovičová, Valovič, 2019).
Výsledky slovenských žiakov v testovaní PISA 2018 tak môžeme hodnotiť:
- ako úspech: pokles výsledkov sa po takmer 10 rokoch zastavil, vo všetkých oblastiach sme sa zlepšili, pričom v matematike bolo zlepšenie signifikantné a zároveň sme sa dostali späť na priemer OECD;
- ako neúspech: dlhodobo sme pod priemerom ako OECD, tak aj V4, napriek vyhláseniam ministerstva, že pracuje na zlepšení situácie.
2 Vyjadrenia ministerstva školstva
Postoj vládnej koalície prezentovalo ministerstvo školstva v tlačovej správe (MŠSR, 2019) a ministerka Martina Lubyová na tlačovej konferencii (HNtelevízia, 2019) a v rôznych vyjadreniach pre médiá.
2.1 Vecné vyjadrenia
Tlačová správa ministerstva je čisto informatívna a zhŕňa výsledky testovania, porovnania s výsledkami z iných krajín a uvádza grafy a tabuľky. Príčinám a analýze výsledkov sa nevenuje, rovnako neuvádza ani opatrenia, ktoré mohli byť za výsledky zodpovedné. Je vecná, faktografická a nebadať v nej hodnotiaci podtón (negatívny ani pozitívny).
2.2 Hodnotiace vyjadrenia
Naopak, hodnotiace vyjadrenia ako aj analýzu vnímaných príčin výsledkov testovania možno vidieť v tlačovej konferencii ministerky Martiny Lubyovej. Hneď na úvod tlačovej konferencie Lubyová hovorí, že má „optimistické správy“ a poukazuje na to, že vo všetkých oblastiach sa žiaci zlepšili. Nespomína však už, že v dvoch z troch prípadov nešlo o štatisticky signifikantné zlepšenie.
Pokrok v matematike ministerka označila za „dramatické zlepšenie“, „veľmi výrazné zlepšenie“, ba dokonca „raketové zlepšenie“ (Lubyová, 2019) a „historický úspech“. Uviedla, že výsledky predstavujú „odrazenie sa od dna“ a dúfa, že hodnoty v minulom cykle PISA tvorili historické minimum, pod ktoré slovenskí žiaci už nepoklesnú.
2.3 Ministerstvom vnímané príčiny zlepšenia výsledkov
Ministerka Lubyová uviedla aj niekoľko skutočností, ktoré sa podľa nej podpísali na lepších výsledkoch testovania, hlavne:
- realizácia opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania;
- materiály slúžiace na prípravu žiakov na testovania. Lubyová poukázala na to, že rezort školstva spolu s NÚCEM vypracovali materiály vychádzajúce z predchádzajúcich úloh v testovaniach PISA. Tieto boli sprístupnené školám a učiteľom a „na základe týchto testoch naši vyučujúci vedia pripravovať naše deti na takéto medzinárodné testovania“. To označila za „dobrú prácu rezortu“;
- reforma národného testovania T5 a T9. Od roku 2017 sa rozšírilo testovanie T5 na všetkých piatakov. To podľa Lubyovej žiakov pripravilo na takéto typy úloh, na základe čoho očakáva ďalšie zlepšenia vo výsledkoch PISA. Zároveň sa testovania T5 a T9 pripodobili testovaniu PISA.
Ďalej spomenula skvalitnenie vzdelávania učiteľov prostredníctvom metodicko-pedagogického centra, ktorého vzdelávacie programy sa zameriavajú na rozvoj kompetencií, ktoré sa testujú v rámci testovania PISA, vypisovanie eurofondových výziev pre školy na projekty smerujúce k zlepšovanie gramotností meraných PISA a povinné predprimárne vzdelávanie od 5 rokov.
2.4 Ministerstvom vnímané nedostatky súčasného systému
Lubyová poukázala aj na to, že veľkým problémom sú segregovaní žiaci, ktorí dosahujú horšie výsledky. Vo väčšej miere ako v iných krajinách OECD sa na horších výsledkoch zúčastňujú deti z „marginalizovaných komunít“. Náš školský systém označila za pomerne segregovaný. Podľa nej, pokiaľ sa nepodarí vyriešiť tento problém, výsledky v testovaniach sa výrazne nezlepšia. Poukázala na dôležitosť zavádzania inklúzie v slovenskom školstve.
3 Vyjadrenia opozičných strán
K výsledkom testovania PISA sa vyjadrili aj opoziční politici. Ich vyjadrenia boli takmer výhradne kritické.
Koalícia PS/Spolu reagovala tlačovou správou s názvom „PISA: Najväčšou kauzou vlády Smeru a SNS sú zanedbané deti“ (PS/Spolu, 2019), evokujúc zrejme asociáciu s týraním detí. Miroslav Beblavý vyhlásil, že „pre žiadnu z doterajších vlád nebolo školstvo prioritou“. Uviedol tiež, že Slovensko sa nemôže uspokojiť s priemernosťou a deklaroval cieľ do jedného desaťročia postúpiť do prvej polovice rebríčka Európskej únie v rámci výsledkov PISA.
Strana Za ľudí sa k výsledkom PISA vyjadrila v blogu prostredníctvom svojho programového experta na školstvo Michala Kovácsa (Kovács, 2019). Na jednej strane uviedol, že je dobrou správou, že sme sa výrazne nezhoršili a ocenil, že ministerka si uvedomuje, že náš systém nepodporuje inklúziu. Jej vyjadrenie o tom, že za zlé výsledky do veľkej miery zodpovedajú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia označil ako „absolútne neprijateľné“. Uvádzal hlavne negatívne zistenia, napr. že „sme extrémne nespravodlivá krajina“ a že tretina študentov nedosahuje ani minimálnu gramotnosť.
Strana SaS poukazuje na čitateľskú gramotnosť, ktorá slovenským žiakom robí dlhodobo najväčšie problémy. Schopnosť čítať s porozumením a kriticky si overovať informácie je podľa poslanca parlamentu Branislava Gröhlinga (SaS) v dnešnej dobe nevyhnutná. „SNS pri svojom nástupe sľubovala najväčšiu reformu školstva. Namiesto toho sa rok a pol pod ministrom Petrom Plavčanom reforma iba tvorila, aby ju potom ministerka Martina Lubyová (SNS) hodila do koša. Školstvo je odvtedy nečinné, prešľapuje na mieste a to sa odráža aj na výsledkoch žiakov.“ (TASR, 2019).
Poslankyňa Národnej rady SR Adriana Pčolinská zo Sme rodina uviedla, že na Slovensku máme demotivovaných a nezaplatených učiteľov, nedostatok kvalitných učebníc, chýbajúcu obsahovú reformu a nevyhovujúce základné a stredné školy. „Ministerstvo školstva za uplynulé štyri roky nedokázalo prevziať strategickú iniciatívu a priniesť zásadné návrhy na zlepšenie kvality našich škôl,“ povedala Pčolinská (TASR, 2019).
Vyjadrenie strany Kotlebovci – Ľudová strana naše Slovensko som v médiách ani na stránke strany nenašiel.
4 Zhodnotenie vyjadrení
4.1 Zhodnotenie vyjadrení ministerstva
4.2.1 Používanie emotívnych fráz
V komunikácii ministerstva jednoznačne prevláda zdôrazňovanie pozitívnych aspektov, ktoré boli označované pozitívne emočne nabitými frázami ako „dramatické zlepšenie“, „veľmi výrazné zlepšenie“ a „historický úspech“.
V úvode tlačovej konferencie ministerka zdôraznila, že výsledky sa zlepšili vo všetkých troch oblastiach, avšak nespomenula, že v dvoch z nich nešlo o štatisticky významné zlepšenie. Toto možno hodnotiť ako zavádzajúce, pretože pri štatisticky nevýznamnom rozdiele nemusí ísť o zlepšenie, ale môže ísť napr. o štatistickú chybu. Bolo by preto korektné na túto skutočnosť upozorniť.
4.2.2 Výsledky zrejme nepredstavujú „historický úspech“
Ani označenie výsledkov za „historický úspech“ celkom nesedí a opäť ide skôr o marketingovú frázu. Na jednej strane je určite úspechom, že Slovensko sa vrátilo späť do priemeru OECD v oblasti matematickej gramotnosti. Na druhej strane sa to jednak už raz stalo (v roku 2009) a v zvyšných dvoch oblastiach ostávame pod priemerom OECD. A súčasné výsledky rozhodne nie sú najlepšie v histórii Slovenska: lepšie sme dosiahli (vo všetkých oblastiach) v rokoch 2003, 2006 aj 2009.
Stalo sa aj to, že došlo k zlepšeniu všetkých troch oblastí (v roku 2009), hoci ani v jednej oblasti vtedy nešlo o signifikantný rozdiel (Koršňáková, Kováčová, Heldová, 2010). Zlepšenie v matematike však bolo v roku 2018 najlepšie v histórii Slovenska a bol zastavený najväčší prepad všetkých troch oblastí.
Ministerka tiež poukázala na niekoľko opatrení jej rezortu, ktoré podľa nej boli zodpovedné za zlepšenie a od ktorých očakáva ďalšie zlepšovanie bodov. Ministerka zároveň prejavila istú sebareflexiu v oblasti inklúzie, kde vidí rezervy nášho školského systému.
Je však ťažké preukázať konkrétny kauzálny efekt ministeroku uvedených opatrení na výsledky PISA. Možno predpokladať, že efekt mohlo mať sprístupnenie úloh z minulých ročníkov PISA, takže sa na ne žiaci mohli pripraviť. Je však otázne, či toto rieši podstatu problému kvality vzdelávania. Na druhej strane nešlo o jediné opatrenie, ktoré ministerstvo urobilo.
4.2 Zhodnotenie vyjadrení opozície
Z uvedených vyjadrení opozičných predstaviteľov jedine strana Za ľudí uviedla isté pozitívne skutočnosti na stranu ministerstva, hoci zväčša nepriamo. Ostatné vyjadrenia sú výhradne kritické.
Vyjadrenie Miroslava Beblavého o ambícii za desaťročie prudko zdvihnúť pozíciu Slovenska v rebríčku hodnotení PISA možno podrobiť kritike a označiť až za populistické. Možno poukázať na dve skutočnosti: keď vládli vlády programovo blízke súčasnej opozícii, výsledky PISA sa zhoršovali a Beblavým sľubovaný nárast zatiaľ neuskutočnila žiadna krajina EÚ.
4.2.1 Za vlád programovo blízkych súčasnej opozícii sa výsledky PISA zhoršovali
Tieto ambiciózne vyjadrenia kontrastujú s výsledkami PISA v čase, keď vládli súčasnej opozícii programovo blízke strany.
Z čias prvej Dzurindovej vlády nemáme údaje o Slovensku k dispozícii. Za druhej Dzurindovej vlády (počas ktorej bol sám Beblavý štátnym tajomníkom ministerstva práce) Slovensko vo všetkých troch oblastiach pokleslo. Hoci nešlo o štatisticky signifikantné rozdiely, v matematickej gramotnosti sme prvýkrát klesli pod priemer OECD (ŠPÚ, 2006).
Najväčší prepad, opäť vo všetkých troch oblastiach, sme zaznamenali v čase vlády Ivety Radičovej. Medzi výsledkami testovania 2009 a 2012 bol zaznamenaný signifikantný pokles všetkých troch gramotností, najväčší v histórii Slovenska (Ferencová, Stovíčková, Galádová, 2015). Tento prepad nastal napriek tomu, že ministerstvo školstva pred testovaním PISA 2012 prvýkrát v histórii sprístupnilo školám úlohy z testovania PISA a upravilo národné testovanie tak, aby sa viac podobalo úlohám z PISA (MŠSR, 2011).
Pre objektivitu je potrebné uviesť, že vláda Ivety Radičovej vládla necelé 2 roky, čo síce bola väčšina času medzi testovaniami PISA 2009 a 2012, ale málo času na zavedenie významných zlepšení. Je však otázne, prečo by mal nastať taký prepad. Zároveň sa nastoľuje otázka, či sa vplyv politických opatrení na výsledky PISA nepreceňuje.
Treba tiež uviesť, že takéto prirovnávanie výsledkov PISA k funkčným obdobiam vlád je zjednodušujúce, pretože výsledky testovania ovplyvňuje mnoho faktorov, ktoré sa prejavujú v rozličnom časovom rozpätí. Vôbec zakotvenie zmien totiž trvá nezanedbateľný čas (legislatívna príprava, pripomienkovanie, hľadanie politickej podpory), následne je potrebné, aby opatrenia fungovali istý čas v praxi (zväčša minimálne niekoľko rokov, často však aj viac, kým sa zmenia zaužívané spôsoby a zvyky učiteľov) a potom môžu priniesť reálny dopad na zlepšenie výsledkov.
4.2.2 Nárast, ktorý sľubuje PS/Spolu, je nereálny
Beblavým sľubované zlepšenie výsledky Slovenska priviesť do prvej desiatky v rámci EÚ by znamenalo vzhľadom na súčasné výsledky za 10 rokov zlepšenie v oblasti čítania o 35 bodov, v oblasti matematiky o 15 a v oblasti prírodovedy o 33 bodov. Takéto „astronomické“ nárasty v oblasti prírodovedy ani čítania nezaznamenala žiadna krajina Európskej únie od začiatku testovaní PISA (teda od roku 2000) (OECD, 2020).
Naopak, keď si rozvrhneme výsledky jednotlivých krajín v čase, ide zväčša o relatívne ploché krivky, teda v dlhodobom trende ostávajú zhruba rovnaké, priemer OECD dokonca klesá. Famózne Fínsko, ktorým sa podľa vlastných vyhlásení inšpiruje aj súčasná ministerka, dokonca od roku 2006 sústavne klesá vo všetkých troch oblastiach, hoci ostáva vysoko nad priemerom OECD (OECD, 2020). A 20 rokov meraní je stále relatívne málo na určenie dlhodobých trendov. Toto všetko ešte viac sťažuje možnosť odlíšiť, ktoré opatrenia vzdelávacej politiky vedú k pozitívnej zmene.
5 Záver
V článku sme analyzovali vyjadrenia politikov (koaličných aj opozičných) k výsledkom PISA 2018. Ako bolo možné očakávať, oba tábory informovali o výsledkoch jednostranne a zdôrazňovali tie skutočnosti, ktoré vyhovovali ich naratívom.
Ministerka školstva Martina Lubyová prezentovala výsledky PISA takmer výhradne pozitívne, pričom miestami používala zjednodušujúce emočne nabité frázy. Neupozornila na to, že dve z troch zlepšení neboli štatisticky významné a jej označenie výsledkov za „historický úspech“ nestojí na dostatočných argumentoch. V oblasti inklúzie ministerka prejavila istú mieru sebareflexie, čo ocenila aj opozičná strana Za ľudí.
Vyjadrenia opozičných strán boli výhradne kritické (s výnimkou strany Za ľudí). Miroslav Beblavý v rámci predvolebnej kampane deklaroval nereálny cieľ zlepšenia, ktorý doposiaľ neuskutočnila žiadna krajina Európskej únie. Naopak, keď sa pozrieme na výsledky PISA na Slovensku smerom do histórie, vidíme, že ani vlády programovo blízke súčasnej opozícii nedokázali výsledky PISA zlepšiť, skôr naopak.
Na základe týchto skutočností treba vnímať so skepsou tvrdenia opozície, že na Slovensku sa v školstve doteraz „nič nerobilo“ a pokiaľ sa súčasná opozícia dostane k moci, za niekoľko rokov situáciu úplne otočí. Kriticky treba vnímať ale aj vyjadrenia ministerky o údajnom bezprecedentnom zlepšení výsledkov.
Použité zdroje
Ferencová, J., Stovíčková, J., & Galádová, A. (2015). PISA 2012. Národná správa Slovensko. Bratislava: Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Dostupné na: https://www.nucem.sk/dl/3491/N%C3%A1rodn%C3%A1_spr%C3%A1va_PISA_2012.pdf [citované 2020-01-27]
HNtelevízia (2019). Lubyová informuje o výsledkoch PISA [tlačová konferencia z 3.12.2019]. Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=ik9S9r1Ynn8 [citované 2020-01-27]
Koršňáková, P., Kováčová, J., & Heldová, D. (2010). PISA 2009. Národná správa Slovensko. Bratislava: Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Dostupné na:https://www.nucem.sk/dl/3487/N%C3%A1rodn%C3%A1_spr%C3%A1va_PISA_2009.pdf [citované 2020-01-27]
Kovács, M. (2019). Výsledky testovania PISA 2018: Predbehla nás Ukrajina aj Bielorusko. Dostupné na: https://dennikn.sk/blog/1673695/vysledky-testovania-pisa-2018-predbehla-nas-ukrajina-aj-bielorusko/ [citované 2020-01-24]
Lubyová, M. (2019). Žiaci nám po dlhom čase urobili radosť. Hospodárske noviny, 11.12.2019. Dostupné na: https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2056294-ziaci-nam-po-dlhom-case-urobili-radost [citované 2020-01-27]
Miklovičová, J., & Valovič, J. (2019). Národná správa PISA 2018. Bratislava: Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Dostupné na: https://www.nucem.sk/dl/4636/Narodna_sprava_PISA_2018.pdf [citované 2020-01-24]
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. (2011). Ministerstvo školstva posilňuje spätnú väzbu vo vzťahu k učiteľom, rodičom a žiakom. Dostupné na: https://www.minedu.sk/ministerstvo-skolstva-posilnuje-spatnu-vazbu-vo-vztahu-k-ucitelom-rodicom-a-ziakom/ [2020-01-24]
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. (2019). Zverejnenie výsledkov slovenských žiakov v medzinárodnej štúdii OECD PISA 2018 (tlačová správa). Dostupné na: https://www.minedu.sk/zverejnenie-vysledkov-slovenskych-ziakov-v-medzinarodnej-studii-oecd-pisa-2018/ [citované 2020-01-24]
Organization for Economic Co-operation and Development. (2020). Performance indicator. Dostupné na: https://data.oecd.org/pisa/science-performance-pisa.htm#indicator-chart [citované 2020-01-27]
Progresívne Slovensko/Spolu. (2019). PISA: Najväčšou kauzou vlády Smeru a SNS sú zanedbané deti. (tlačová správa) Dostupné na: https://progresivnespolu.sk/novinky/tlacove-spravy/pisa-najvacsou-kauzou-vlady-smeru-a-sns-su-zanedbane-deti [citované 2020-01-24]
Štátny pedagogický ústav. (2006). Národná správa PISA 2006. Dostupné na: https://www.nucem.sk/dl/3484/N%C3%A1rodn%C3%A1_spr%C3%A1va_PISA_2006.pdf [citované 2020-01-24]
Tlačová agentúra Slovenskej republiky. (2019). Opozícia kritizuje rezort školstva za výsledky testov PISA. Dostupné na: https://www.teraz.sk/slovensko/opozicia-kritizuje-rezort-skolstva-za/433629-clanok.html [citované 2020-01-24]
Zdroj obrázku: PS/Spolu
Časť tejto štúdie bola zverejnená ako recenzovaná publikácia: Jurášek, D. (2020). Výsledky testovania PISA 2018 – prehľad mediálneho a politického obrazu. In: Rajský, A. (ed.): JUVENILIA PAEDAGOGICA 2020. Aktuálne teoretické a výskumné otázky pedagogiky v konceptoch dizertačných prác doktorandov. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta, s. 58 – 65.
Zdieľať na Facebooku